• Polročné vysvedčenie

        • POLROČNÉ VYSVEDČENIE JE LEN POLOVICA PRÁCE

          Blíži sa polročné vysvedčenie a v školách sa bojuje o lepšie známky. Má však význam zlepšovať si prospech v poslednej chvíli? Čo vlastne znamená polročné vysvedčenie pre žiaka a čo pre rodiča?

          Polročné vysvedčenie je hodnotením polročnej práce dieťaťa. Preto je dôležité a zaslúži si náležitú pozornosť. Keďže aj rodič je len človek a veľmi ľahko skĺzne k neobjektívnej kritike, pomôckou môže byť, ak mama či otec s vysvedčením v ruke hodnotia každú jednu známku, z každého predmetu osobitne.
          Tak sa môžu priblížiť rovnováhe medzi pochvalou a kritikou. Pretože keď rodičia berú do rúk vysvedčenie dieťaťa, najprv im zvyčajne padne zrak na tie najhoršie známky. "Tie dvojky, prípadne trojky, tu nemuseli byť!" začína sa obvykle rodičovský komentár. A zvyšných päť jednotiek na vysvedčení prejdú mlčaním, akoby vôbec neexistovali. "Rodičia by svoje vyjadrenie mali vždy začať pochvalou, najprv oceniť to, čo sa dieťaťu podarilo. Až potom by mali prejsť k tomu, s čím nie sú spokojní," radí školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.

          V poslednej chvíli
          Väčšina rodičov, ak nie sú zberateľmi jednotiek svojich detí, počas školského roka známky veľmi nesleduje. Aktivizujú sa spoločne s deťmi až pred vysvedčením, keď už prihára. Pasivita sa zrazu stratí a žiaci sa snažia opraviť si to, čo sa ešte opraviť dá. Prebúdza sa v nich cieľavedomosť, mnohí si sami dávajú ciele, že z určitého predmetu chcú mať lepšiu známku a snažia sa urobiť všetko preto, aby to splnili.
          "Problém polročného vysvedčenia je v tom, že záverečné skúšania a písomky prichádzajú po dlhých vianočných prázdninách a vtedy deti ešte len opäť nabiehajú na pracovný rytmus. Ak musia hneď po dvoch či troch týždňoch voľna plniť takéto vážne úlohy, ich výkon býva rozkolísaný," pripomína psychologička. Ak sa už stalo, že treba známky opravovať na lepšie, rodičia by mali svojim deťom pomôcť. Nie však tak, že to "vybavia" u učiteľa, ale tak, že pomôžu deťom pripraviť sa na písomky alebo na skúšanie. Deťom nijako neublíži, ak na dva týždne zapnú na plné obrátky. Dobrý učiteľ potom vie oceniť snahu, a to dieťaťu dodá sebavedomie. Ďalší polrok tak žiak odštartuje s väčšou chuťou.

          Kedy ísť za učiteľom?
          Niekedy však lepšie známky vybavujú deťom ich rodičia. Kedy je na mieste, aby rodič išiel za svoje dieťa prosiť? "Závisí to od toho, aké je dieťa, ale aj od toho, s čím rodič za učiteľom príde. Niektoré deti sú hanblivejšie a vtedy môže byť lepšie, ak preberie za ne iniciatívu rodič, ale na druhom stupni základnej školy a vyššie by to už malo dieťa zvládnuť samo. Podstatné je, či dieťa, prípadne jeho rodič za lepšiu známku niečo ponúka. Napríklad, že žiak urobí prácu navyše, doučí sa a vypýta si šancu na opravné preskúšanie," hovorí Tóthová-Šimčáková.

          Mnohí rodičia chcú totiž pre dieťa lepšiu známku "zadarmo", teda bez akejkoľvek ponuky pre učiteľa. Nežiadajú možnosť preskúšania alebo vypracovania projektu či referátu a takéto vyjednávanie určite nie je v poriadku. Aj keď známky ako také vôbec nemusia zodpovedať schopnostiam a vedomostiam žiaka, ak má byť učiteľ autoritou pred celou triedou, nemôže zlepšiť známku o dva stupne niekomu, kto sa celý polrok flákal a zabral len posledné dva týždne, hoci na výbornú. Príkladom a istou motiváciou v určitých prípadoch može byť aj opačný postup.
          Matka dospievajúcej dcéry, sama učiteľka, bola dcérinu profesorku tiež prosiť o známku, lenže o horšiu. Žiadala, aby sa profesorka na pol roka priklonila k prísnejšiemu hodnoteniu, lebo mala pocit, že dcéra začína celkovo poľavovať a ako ju pozná, potrebuje sa spamätať. Takéto konanie si však žiada citlivo spoločne s učiteľom zvážiť, či tým viac dieťaťu neublížite, ako mu pomôžete spamätatať sa a znova sa venovať v plnej miere škole.

          Spíšte doma zmluvu
          Ak rodičia nie sú so známkami svojho dieťaťa spokojní, mali by si o tom doma pohovoriť. Rodič by mal povedať svoj názor, ale aj opýtať sa na názor dieťaťa, prípadne zájsť aj za učiteľom a zistiť, ako to vidí on. "Spoločne by mali prísť k záveru, ktoré známky je možné zlepšiť. Osvedčilo sa aj spísať o tom písomnú dohodu. Napríklad v takejto podobe: do konca roka si opravím známky z matematiky o jeden stupeň a zo slovenčiny o dva stupne," radí psychologička.
          Zdá sa vám čudné spisovať zmluvu s vlastným dieťaťom? Podľa odborníkov u detí takýto dokument vyvoláva väčší pocit zodpovednosti, odhliadnuc od toho, že rodičia majú potom takzvaný dôkazový materiál. Aj my dospelí chodíme do práce, máme určité úlohy, ktoré musíme splniť v určitom termíne. Ani deťom neuškodí, ak sa budú takejto zodpovednosti priúčať. Zlepšiť si známky má zmysel, ale rozumne. Nikto z nás nie je perfektný, a to platí aj pre naše deti. Ťažko môžeme očakávať, že syn alebo dcéra budú rovnako vynikať vo všetkých predmetoch, väčšinou im niečo ide lepšie a niečo horšie. "Preto sa treba dohodnúť, čo sa zlepšiť dá, ale nemalo by to byť viac ako dva predmety. Dieťa nesmieme nútiť bojovať na viacerých frontoch naraz," odporúča Tóthová-Šimčáková. Treba si stanovovať reálne ciele, nijaký rodič nemôže chcieť mať z päťkára jednotkára.Okrem toho niekedy vstupujú do hry aj osobné vzťahy s učiteľom, prípadne vzťahy v triede, starosti s dospievaním. To všetko sa môže odraziť na známkach.

          Koncoročné vysvedčenie
          Polročné vysvedčenie neberú deti na ľahkú váhu, veď je to ocenenie ich práce. Na druhej strane podľa skúseností psychologičky deti prežívajú menší stres pred polročným ako pred koncoročným vysvedčením: akoby videli pred sebou ešte šancu do konca roka si ho opraviť. Aj keď deti ešte veľmi plánovať nevedia, lepšie je učiť ich opačnému princípu - dobrý štart a potom výsledky udržať. Každé dieťa je iné. A tak dvojka na vysvedčení je pre jedného dôkazom benevolentného prístupu k svojim povinnostiam a pre druhého výsledkom mimoriadneho úsilia. Mnohí rodičia, ktorí majú deti na gymnáziu či na inej výberovej škole, zabúdajú na to, že na takejto škole býva štúdium náročnejšie. Dvojka či trojka na výberovej škole vyjadruje potom niečo iné ako taká istá známka na bežnej škole. Rodičia by pri hodnotení svojho dieťaťa ako žiaka mali oceniť najmä snahu, nielen výsledok.