Stará skúsenosť vraví, že tretí deň lyžiarskeho výcviku je kritický. Podľa slov nášho zdravotníka je to preto, že nohy sú unavené a potrebujú si oddýchnuť od lyžiarok. V opačnom prípade by sa mohol ľahko stať úraz.
Preto sme k tomuto dňu pristupovali zodpovedne a s rešpektom. Dnešné zasnežené počasie nás k tomu priam pobádalo. Žiadne družstvo sa však nedalo mokrým snehom odradiť. Všetci napredovali podľa inštruktormi vytýčeného plánu a cieľa. Lyžiari cibrili štýl, nelyžiari sa čoraz presvedčivejšie menili na „takmer lyžiarov“. Najskôr za pomoci inštruktorov, postupne sami zvládali jazdu na malom svahu.
Poobede sme si išli pozrieť dedinku Vyšná Boca. Maminy zodpovedne nachystali deťom batôžky do sveta, ale predsa zásoby sacharózy sa nebezpečne míňajú. Preto sme začali návštevou miestneho takmer retroobchodíka, v ktorom sme my starší mali pocit, akoby sa zastavil čas...
Prechádzkou pomedzi malebné zasnežené domčeky sme prišli k Baníckemu domu. Pán Švorc nás previedol malou, ale veľmi zaujímavou expozíciou artefaktov z baníckej histórie dediny. Dom bol postavený v roku 1749 a zariadený ako typický banícky dom z prelomu 19. až začiatku 20. storočia s dobovým nábytkom, obrazmi, kuchynským riadom a pod. V starej peci nám dokonca zakúril, aby navodil autentickú atmosféru vyúdeného a zadymeného priestoru. Dokonca na originálnych husliach nám zahrala Timea.
Vonku si deti skúsili v praxi použitie lavínovej sondy aj lavínových vyhľadávačov.
V dedine je tiež stará banícka štôlňa, bohužiaľ v zime nie je sprístupnená. Pred ňou sa nachádza prameň kyselky, vody s vysokým obsahom železa. Popri starobylom evanjelickom kostole sme sa vrátili do hotela.
Po večeri mali všetci povinnú hygienu. Keďže sme tu už tretí deň, tak mali nariadené od zdravotníka povinne sa všetci osprchovať. .... Tým nechceme povedať, že sme sa doteraz nesprchovali, ale...???
V rámci voľna mala zároveň každá izba pripraviť program na zajtrajší večer s názvom IZBA BAVÍ IZBU.
Večer sme zagratulovali našim oslávencom – Vande Čákovej a Emilovi Gabčíkovi.