Vo štvrtok, 6.júna sme sa všetci nadšene stretli na železničnej stanici v Rajeckých Tepliciach. Už vtedy sme tušili, že to budú bombové dva dni. A naozaj boli. Začal sa triedny výlet 7.A.
Cesta vlakom ubiehala za výdatnej pomoci desiatej od mamičiek, bohatého arzenálu sladkostí a osvedčených kartových hier. Liptovský Mikuláš nás privítal nádherným počasím a „Stoličnými dňami“ , ktoré sa práve konali v historickom centre mesta. Stánky s remeselnými výrobkami a prehľadom čínskej púťovej kultúry tvorili príjemnú kulisu kostolu sv. Mikuláša a múzeu Janka Kráľa.
Naša cesta nabrala smer Západné Tatry – Žiarska dolina. Plní očakávania sme prišli k hotelu Spojár. Úsmev na tvárach nám vyvolalo príjemné prostredie areálu s hrami, minigolfom, trávnatými plochami na športovanie, ako aj samotný interiér hotela. Ale najkrajšie zo všetkého boli chatky, v ktorých sme boli ubytovaní. Posadené v prekrásnom ihličnatom lese, nás vítali rozprávkové 5 miestne drevené chalúpky. Chutný obed v hoteli Spojár ešte utvrdil našu dobrú náladu. Niektorí sa začali mračiť, keď počuli, aký bude ďalší program – turistika na chatu Baranec. Napriek počiatočnému šomraniu niektorých „počítačových turistov“ cesta ubiehala v pohode. Spríjemnili nám ju aj chlapci zo strediska Horskej služby Západné Tatry, ktorých sme cestou navštívili. Porozprávali nám o nástrahách svojej ťažkej a zodpovednej práce, boli veľmi milí a ochotní. Venovali sa deťom a snažili sa odpovedať na ich otázky, hoci nie všetky boli zo súdka INTELIGENTNÉ alebo K VECI
Cieľ cesty – chata Baranec – nás príjemne prekvapil, ba priam šokoval. Nádherný výhľad a romantické prostredie naozaj stáli za tú trochu námahy. Nehovoriac o tom, že niektorí jedinci zaznamenali svoj „osobák“v pešej chôdzi a veľmi sa z toho tešili. Nakoniec , po návrate do chatiek, nebol unavený nikto. Všetci vrátane p. učiteliek sa zapojili do zápolenia vo vybíjanej. Bojovalo sa ako o život. Potvrdiť nám to môžu narazené prsty .... Karin by vedela o tom rozprávať. Ale studená voda a liehové obklady urobili svoje. Dúfame, že nebude trvalejšia pamiatka.
Večera vo forme opekačky bola jedinečným zavŕšením perfektného dňa. S dohárajúcim ohňom a blížiacou sa hodinou večierky sme sa pomaly ukladali spať, aby sme spracovali všetky nahromadené dojmy.
Piatok nás vítal trochu mrzutejším počasím, ale zaneprázdnení upratovaním chatiek a športovaním v areáli sme na to ani nemysleli. Až prichádzajúci dážď nás prinútil presunúť naše súťaže a aktivity do spoločenskej miestnosti. Rivalita medzi chatkami v rôznych disciplínach sa prejavila zopár narazenými končatinami a hlavami.... ako má človek vidieť so zaviazanými očami??? Pravda, Martin??? Prežili sme všetko bez ujmy na zdraví, len p. učiteľka triedna zopárkrát zbledla od strachu.... ale to už patrí k školskému výletu.
Posilnení zdravým vyprážaným syrom a hranolkami, sme sa vydali na spiatočnú cestu. Ubiehala nám našťastie bez dažďa, aj Stoličné dni sme ešte stihli pozrieť pred odchodom vlaku. Prezeranie nafotených obrázkov, zdieľanie prežitých chvíľ nám krátili cestu domov. Nespornou spätnou väzbou boli otázky typu: „Pani učiteľka, pravda pôjdeme takto aj na budúci rok ?“
Samozrejme, ale to je ešte ďaleko. Teraz nás čaká realita záverečných dní školského roku. Ale tieto dva dni ostanú krásnou spomienkou.
Kliknite na fotky, podelíme sa aj s Vami. 7.A
