Čo s nádherným slnečným dňom, keď vysoko v horách je teplejšie ako v zmrznutých dolinách?
Hurá do Tatier! Nech však nikto nehovorí, že Slovač nie je jednotná! Polovica republiky mala rovnaký nápad ako my z krúžku...
V natlačených rýchlikoch a tatranskej „zubačke“ to vyzeralo ako pri sťahovaní národov. Napriek tomu (a vďaka miestenkámJ) sme si užili aj cestovanie, viedli sme urputné súboje v kartách a dobble a stenčovali nekonečné zásoby dobrôt, ktorými nás naši vystrojili na cestu.
Najkrajšiu časť dňa sme sa prechádzali v okolí Štrbského plesa a priamo po zamrznutom plese, ostreľovali snehovými guľami nielen členov krúžku (ospravedlňujeme sa všetkým náhodne zasiahnutým milovníkom turistiky) a robili obrovské množstvo „selfíčiek“ a videí. Keďže bez magnetky na chladničku sa z Tatier odísť nemôže, neobišli sme ani stánky so suvenírmi.
Chceme sa poďakovať dospelákom, ktorí boli s nami a delili si zodpovednosť za nás s vedúcou turistického krúžku – pani učiteľke Zuzke Barčiakovej, Martinovej babine a mamine Renátke Pekarovej (ktorá s nami nebola prvýkrát – a snáď ani posledný) a Rebecinmu otcovi pánovi Čerňanskému. Ďakujeme!